Reakcie klientov

ani neviem ako zacat...udialo sa toho tak vela :)
Zacnem asi pekne od zaciatku, 21.05. som absolvovala svoju tretiu
cestu, tentokrat to bola Cesta Hojnosti.
Cesta bola opat krasna /ten pokoj po procese milujem :)/, po jej
absolvovani som si uvedomila aka som prisla k tebe zase roztrasena.
Prve dni boli uzasne, uzivala som si ten krasny pocit. Po tyzdni to
vsak zacalo znova, zase ma zacali napadat tie strachy, stresy,
prichadzali same negativne myslienky o mne, snazila som s nimi
pracovat, ale nedali sa nijak odstranit. V tom case mi velmi pomahali
poznamky co som si napisala po procese. Postupne sa mi zacali striedat
emocie, jeden den bol uplne krasny, dalsi den prislo zase
to...nezvladam to, nedari sa mi, kde je ta hojnost...zacala som sa v
tom vsetkom stracat...Pocas tychto dni som navstivila aj tvoju
stranku, stale som mala v hlave myslienky, ze odporucas knihu od Anity
Moorjany, ale az po tejto ceste som si ju objednala. Zacala som ju
citat, pekne od zaciatku, subezne s tym som si premietala v hlave aj
svoj zivot. Stale som mala cas precitat si len par stran.
11.06., rano som sa dozvedela negativnu spravu ohladom riesenia mojho
problemu. S placom som zavolala svojej mame, s prosbou o radu. Bola
som plna negativnych emocii /lutost, hnev, zlost... stale som mala v
hlave len slovo peniaze, nedostatok, kde je ta hojnost...no hrozneeee
:)/, ale aj napriek tomu som sa stale snazila s emociami pracovat,
citala som si dookola poznamky.
11.06. zhruba o 16.30 mal moj dvojrocny syn vaznu nehodu, ktora ale
nastastie dopadla este najlepsie ako mohla /mozno neostanu ani jazvy
:)/.
V nemocnici som sa dostala konecne k dalsim stranam Anitinho pribehu,
zacala som si vsetko rekapitulovat a zacala som citit ako sa vsetky
tie emocie a vsetky tie okovy zacinaju zo mna uvolnovat.
15.06. som musela vstat skoro rano a rychlo docitat knihu. Zavrela som
oci ponorila sa do seba a konecne prisiel ten pocit nekonecneho
stastia. Tibor, za uplne kratucky okamih boli vsetky tie moje okovy,
co ma tak neskutocne tazili prec a ja sa citim od toho momentu tak
krasne. Slobodne, stastne, uvolnene. Bola to pre mna po dvoch rokoch
najkrajsia nedela /inak nedela bol pre mna najhorsi den v tyzdni/,
hlasito mi hrala hudba, slzy mi tiekli same od seba a ja som citila,
ze od tohto momentu bude moj zivot krasny.
Vravim, ze moj syn sa druhykrat narodil 11.6. a ja mozem povedat, ze
som sa druhykrat narodila v nedelu 15.06. :)
Dnes je 21.6. prave 0.00 a mozem povedat, ze som prezila pät
nadhernych dni, pocas ktorych som vyriesila takmer vsetko co som pät
rokov nevedela poriesit :). 

Najuzasnejsie je, ze som uverila v samu seba!!!

Moje dni sa zrazu predlzili a ja stiham vsetku pracu, jednoducho
nechala som vsetko krasne plynut :)
Zmenila som uces, vyrovnala ramena a s usmevom na perach uz viem, ako ist dalej.
Samozrejme, že hlavicka pracuje na plne obratky a posiela mi myslienky
typu ... a ty si to nezasluzis, a urcite sa nieco zle stane..
tentokrat sa uz nad tym len usmejem a necham to rozplynut.
Nesmierne sa tesim na vsetko co mi moj zivot prinesie!!! :)
....v poznamkach po terapii mam napisane: 1. mesiac po terapii -
Zadarilo sa, som stastna, mam vela energie ... a ono sa naozaj
zadarilo, pretoze uz konecne viem, kto som...a co moze byt viac :)

Tibor, patri ti nesmierna vdaka. Pokracuj vo svojej praci co
najdlhsie, aby co najviac ludi zazilo ten nadherny pocit :) 

Jana.

posielam Vám odpoveď na vaše otázky. 

Začnem si písať nový dátum narodenia 28.04.2014. Tie roky predtým ako keby ani neboli, alebo boli strašne dávno. 

Najzásadnejšia zmena je, že som našla v sebe  pokoj. Prestala som bojovať, teraz proste len žijem, nechávam veci plynúť tak, ako sú. V niektorých situáciách (dosť často) pred procesom som cítila negatívne emócie ako hnev, žiarlivosť, nenávisť,... teraz cítim len pokoj.

V práci môžem mať akokoľvek veľa roboty a vôbec ma to nevyvedie z rovnováhy.

Pred pár dňami som v hlave stále niečo riešila - čo mám urobiť, čo som mala urobiť inak a lepšie, ako som sa mala správnejšie zachovať, čo povedať. Nad týmito vecami som väčšinou premýšľala na vychádzke so psom. Aj keď som vedela, že to nie je správne. Pár dní po procese som si uvedomila, že nič neriešim, len si tak vykračujem so psíkom, pozorujem prírodu - proste pokoj.

Pred Cestou som musela mať skoro vždy zapnuté rádio alebo televíziu ako zvukovú kulisu a teraz ma to vyrušuje, mám rada ticho a užívam si to.

Bolesti hlavy nemávam, ale teraz ma občas tak divno začne bolieť hlava. A to vždy, keď sa vraciam k svojmu starému JA (začnem znova analyzovať, čo mám ako robiť, ako sa mám správať, negatívne pocity,...) hneď ako si to uvedomím, hlava ma prestane bolieť. Veľmi mi vtedy pomáha spomenúť si na stretnutie s mojím 3-ročným JA. Tú situáciu, keď som si odpustila a vyriešila si tú vec s babkou, ten pocit, ako ma moje moje 3-ročné JA objalo a dívalo sa na mňa a aká energia medzi nami prúdila - bola neuveriteľná, ani to neviem slovami opísať, ako veľmi veľa to pre mňa znamenalo. Viem si to predstaviť veľmi dobre aj vizuálne, najlepšie s celého procesu.

Ďalšiu zásadnú vec, ktorú som si tiež uvedomila, je, že za to všetko vlastne vďačím len sama sebe. Vždy keď budem potrebovať pomoc, tak si dokážem pomôcť, záleží to len na mne. Tá zmena sa stala len vďaka mne, aj keby ste vtedy stojky na hlave robili, aj tak by to nepomohlo, keby som nebola k sebe úprimná. Boli ste "len" mojím sprievodcom a pomocníkom, za čo Vám úprimne zo srdca ďakujem. 

 Jeden, dva dni po Ceste som, cítila, že ju tak skoro znova neabsolvujem (bolo to predsa len dosť náročné), že mi to potrvá, kým to všetko spracujem, ale teraz keď toto píšem, tak by som ju hneď aj teraz rada absolvovala.

Určite znovu prídem na sedenie a budem sa veľmi tešiť na stretnutie s Vami a ešte, aby som som nezabudla - SOM ŠŤASTNÁ A NAŠLA SOM SAMÚ SEBA.

S pozdravom, Simona

CERTIFIKÁT TERAPEUTA